Predhistorická doba kúpeľov
Aj v oblasti dnešných Dudiniec sa už od praveku nachádzal a žil človek. Dôkazom toho sú archeologické nálezy. Gejza Balaša uvádza vo svojej práci Neolitické kostrové hroby v Dudinciach (okres Šahy) z roku 1959 , že nálezisko sa nachádzalo na svahu cesty od železničnej stanice Dudince ku kúpeľom práve na rozhraní dudinského a merovského chotára. Na tomto mieste boli nájdené črepy, mazanica či čierna prepálená zem. Travertínový kopec Gestenec (dnes najvyšší kopec) sa nachádza nad spomenutou archeologickou lokalitou. Za najdôležitejší nález boli považované kostrové hroby na úpätí vrchu Gestenec. Zistilo sa, že v minulosti sa tu okrem pohrebiska nachádzalo aj sídlisko. V dôsledku úpravy cesty došlo k zničeniu približne desiatich kostier s inventárom.
Na jazdnej dráhe a na jej okraji na svahu juhozápadne boli nájdené kostrové hroby. Vyoraním pôdy pluhom bol v hĺbke 70 cm zaregistrovaný kostrový hrob I., v ktorom mŕtvy odpočíval s najväčšou pravdepodobnosťou na chrbte. Boli nájdené nádoby, ale aj miska s dutou nohou.
Južne od kostrového hrobu I. bol nájdený ďalší hrob (hrob II.), v ktorom ležal mŕtvy v skrčenej polohe. Okolo tela sa taktiež nachádzali keramické misy. V okolí tváre sa nachádzala hrubostenná hlinená naberačka v tvare pologule a vysoká váza z hliny.
Východným smerom od hrobu II. bol objavený v hĺbke 55 cm posledný hrob (hrob III). Oveľa skrčenejšia kostra človeka zostala celkom neporušená a podarilo sa ju zachovať a aj jednotlivé kosti človeka pomerať.
Preskúmaním jednotlivých hrobov dospela skupina archeológov k záveru, že kostrové pohrebisko, nájdené na dnešnom území Dudiniec, spadá do jednej z kultúr neskorého neolitu (mladšej doby kamennej, 4 000 – 5 000 rokov pred n. l.), poprípade až do staršej doby bronzovej. Súvisia s takzvanou tiszapolgárskou či ludanickou kultúrou.
